pain

Ešte stále má rada len tak sa naňho pozerať, keď spí, varí alebo si odhŕňa svoje kučery z tváre (zásadne nenosí cop).

Ešte stále mu toleruje, že je vždy unavený (po nejakom čase ho znova chytili karty) alebo že ten rezeň robí priveľmi štipľavý (aj keď mi chutí). Ešte stále jej nevadí, že niekedy trošku smrdí (na vaňu nemá každý deň predsa čas).

 

Pozná každý kúsok jeho tela. Pozná, kde mu to robí dobre aj kde to nemusí. Pozná ho dokonale.

Pustil ju všade...

Len nie do svojho srdca.

Má ju rád, ale...

 

 Už ju neprivíta úsmevom alebo úprimným bozkom. Už ju nevezme do náručia, nepohladí, ani sa na ňu mäkko nepozerá. Už jej netoleruje jej iróniu. Už jej nezavolá ani nenapíše. Už sa nerozprávajú, nechodia na prechádzky a nedržia sa za ruky. Už si z nej neuťahuje, vlastne ju už ani nevníma a nepotrebuje.

 

Nie, už dávno ju to prestalo baviť riešiť. Pýtala sa ho, čo sa deje, ale vždy dostala rovnakú odpoveď: „Nič, všetko je v pohode.“ . Tak nerieši.

Ešte stále ho mám rada, no už mi po ňom nevonia oblečenie...