pain

Dotyk

 

   

    Keď dlhé vlasy už nie sú len prejavom rebelstva, ale aj prekážkou pri maturite.  Keď na pochod za mier príde hŕstka 20 ľudí. Keď nás masmédia kŕmia prevažne necudnými vecami a my nevieme povedať dosť.  Keď človeka hodnotia podľa výzoru a nie podľa inteligencie. Keď domáce týranie je tak samozrejmé ako hodiny cvičenia na gitare. Keď sme osamelí aj v kruhu priateľov... A zotnuté kríky mi pripomenú moju mladosť.

 

    Vysvetlenie našej existencie na tomto svete nám neprinesú ani maturity, ani masmédiá či naši najbližší. Hľadala som odpovede u Pána. A On mi ukazoval znamenia, vynárali sa mi súvislosti a prichádzali mnohí ľudia, ktorí mi pomáhali hľadať.

    Boh sa dáva človeku cez človeka. Pán potrebuje človeka na to, aby druhému človeku dokázal, že ho miluje. Veď Boh nás nemôže fyzicky objať, nemôže nás fyzicky držať za ruku, povedať nám do očí milujem ťa, chcem, aby si bol šťastný. Tak to robí použitím človeka. Myslím, že je to možno ešte lepšie ako by to On sám konal, pretože takto sa obohacujú obidvaja aktéri – obidvaja ľudia a je to pre jedného i druhého veľká milosť a dar.

   

     Nenašla som však moje odpovede. Bezduchá existencia a plíženie sa v tmavých uličkách... Predstieranie a pomalé umieranie. Komu to treba? Nestačilo by proste len poprieť akékoľvek duchovné veci? Zabudnúť, že existuje Boh, ktorí nás stvoril a naďalej sa o nás stará?

 

    Keď však ucítiš Jeho dotyk už nikdy nezabudneš, aj keby si chcel... Cez tvoje slzy ti hladí tvár a cez vánok ti zapletá vlasy.

 

     Nehľadajte ľudskú lásku pre pohodlie, ale namiesto nej hľadajte Božiu lásku.

 

 

                                                                                                                                         pain